Kde je motivácia?

Jednoducho povedané - v každodennom živote okolo nás. V živote na stále často prebetónovaných sídliskách, na nečistých a premotorizovaných uliciach, v zanedbaných parkoch a lesoch a v špinavých potokoch, skúsenosti z tých úradov, kde je pánom úradník a nie občan. Je to vec uhla pohľadu a otvorenia očí vôbec. Spoznali a precestovali sme už dosť na to, aby sme naše oči otvorili aj doma, na Slovensku, v Piešťanoch a ich okolí. Predovšetkým doma. Krásne prírodné prostredie so šikovnými a pracovitými ľuďmi na jednej strane a tak nevyužívaný tento potenciál je protirečenie, ktoré nás nenecháva ľahostajnými a napriek prevládajúcej apatii a nezáujmu o veci verejné si chceme nájsť dostatok času, aby sme sa aspoň pokúsili niečo pre nás i pre našich hostí zmeniť. Po pár desaťročiach predstieranej disciplíny, ktorá viedla k rozkladu v nás i mimo nás, môžeme teraz žiť v období, kedy je minimálne príležitosť dobrovoľne a slobodne naprávať zanedbané, využívať nepovšimnuté a chrániť to jedinečné. Sme presvedčení, že to stojí za to.

Žiť, pracovať a oddychovať tak, aby sme brali ohľad na tých, ktorí prídu po nás a tiež tak, aby sme ponúkli našim súčasníkom to, čo nenájdu nikde inde. Cesta ako to dosiahnuť je pre nás trvalo udržateľný rozvoj, jeho ťažko presadzovateľné zásady, presadzovanie práva občana na pokojné a zdravé životné prostredie a na právny systém, ktorý ho ochráni a podporí. Spôsobov a foriem ako po nej ísť je veľa. Ak ste sa dočítali, až sem, už ste jednou z nich vykročili s nami.

Chátrajúci liečebný dom Slovan, Lipa,  prírodný amfiteáter či vysychajúca Dubová a ďalšie pomníky ľahostajnosti zdobiace naše mesto prežili už všetky vlády a menia sa iba pôsobením prírodných procesov. Je to o nás, naša vizitka ktorú rozdávame všetkým a pritom sedíme doma pri televízore. Naše prostredie by nám malo slúžiť a nie nás sužovať. Slúžiť nám a našim návštevníkom.

Dúfame, že tí, ktorí môžu, sa zapoja, a ostatní aspoň pochopia. Nielen, kde je naša motivácia, ale aj naša povinnosť...